Little yoga talk

Hello guys! I´m coming back to  this blog after almost two years and there´s no better topic to restart it than yoga. For a couple of years I´ve been struggling with this type of exercise. I remember myself downloading all these fancy apps that should guide me but the only thing I could think of was: How can someone possibly find peacefulness and stillness in this??? Firstly, even the basics were too hard, then it was too easy, so I got bored. As I said, no peace inside.
The last summer miracle happened. I found one girl on Youtube that seemed to be quite likeable and she posted 30 days of yoga challenge on her channel.
So I tried it. In my small dormitory room. The weather was so hot I was melting, I didn´t have some special yoga clothes, not even a mat. But still, her enthusiasm was extremely catching and I suddenly wanted to continue. Her name was Adrienne. Maybe some of you know her, if not, go here:

 I think she helped many people to get into it, including me. I still train with her videos. After several weeks I started to breath more properly (and believe me, even if you want to only shape your body, correct breathing is crucial when you´re doing yoga), the peace and happiness somehow came and I started to feel a small changes also in life.
Handling with stressful situations seems to be a bit easier now, I´m not so angry all the time and voilá, my body is stronger. My core is hard as hell after excerising, so don´t believe people that tell you yoga can´t help you with loosing weight. My back pain isn´t visiting me as often as before. And what´s the best, I started to like my body. For real. And for the first time since puberty.
Please, share your experiences with yoga in any language you want, I´ll be happy to read it.
See ya later, aligators!

I wish...

Mám chuť kúpiť si veľkú červenú chladničku a variť si doma cappucino každé jedno ráno. Mám chuť behať po daždi bosá a mať pri tom biele šaty. Chcem pozorovať letiacich vtákov a hladiť konskú hrivu.... (I feel like buying red fridge and cooking cappucino at home every single day. I feel like running and touching wet grass after the rain with my bare feet and wearing a white dress during it. I want to stroke horse-hair and observe birds when they fly across the sky...)

Utorok (Inspiration): Na čo sú dobré športové výzvy (challenges) ?

Challenge, v preklade výzva na súťaž,súboj, alebo riešenie zložitého problému. V poslednom čase aj vďaka sociálnym sietiam sa tento termín začal spájať so športom. V podstate ide o definovanie cieľa a stanovenie plánu na jeho dosiahnutie.

Momentálne mám dva. Jedným je "handstand", teda stojka na rukách minimálne na desať sekúnd bez pomoci. Oslovila som svojho bratranca, ktorý trénuje gymnastiku. Ten mi odporučil posilnenie "korzetu", oblasti ramien a rúk, tréning pri stene a jógový "downward dog". Cieľ plánujem zvládnuť do konca leta. Oponentom mi je môj priateľ, ktorý na oplátku sľúbil, že si do konca leta vytvaruje brucho :) na výsledok sa veeeľmi teším a držím mu palce.

Druhým je známy "squat challenge", teda drepovanie ako o život. Používam tento upravený plán.

Zatiaľ som na 155tich drepoch a vidím celkom pekné výsledky. Riťka sa zdvihla, stehná sa už tak netrasú a nahováram si, že aj celulitída ma trošku opúšťa.

Priznám sa, keby som neobjavila obrázok plánu na internete a fotky ľudí po absolvovaní challengu, ani náhodou by mi nenapadlo každý deň (dobre, tak každý druhý :) ) robiť drepy. Dá sa povedať, že sú motiváciou, návodom ku úspechu a vďaka plánovému charakteru nebudete mať v cvičení chaos. Veď to určite dobre poznáte. Prvý deň po tom, ako si dáte predsavzatie driete v posilovni, na druhý deň rozdýchavate svalovku a do týždňa na predsavzatie zabudnete. Ak si svoj challenge vytlačíte, prípadne prilepíte motivačnú fotku ako by mal vyzerať výsledok, vaše predsavzatie dostane celkom nový impulz.

Nefunguje to len v športe. Leto je na výzvy ako stvorené. Čo takto naučiť sa cudzí jazyk, alebo naučiť sa tancovať salsu ako bohyňa? Budem veľmi rada, ak sa v komentároch podelíte o svoje vlastné boje a úspechy :)

Streda (Kuchárka z intráku): Zdravý ovocný nanuk

Tento nanuk bol stopercentne vyrobený na internáte a podaril sa hneď na prvý krát :) je chutný, osviežujúci a je to zdravé potešenie do tropických júnových dní. Držím palce a budem rada, ak sa v komentároch tiež podelíte o skúsenosti a tipy na výrobu domácej zmrzliny!

TOP 5 filmov so zaujímavou myšlienkou

Rozhodla som sa zostaviť top päťku filmov, ktoré nenesú len oddychovú funkciu. Pri mnohých sa zasmejete, alebo aspoň pousmejete nad vývojom situácie. Kvalitný film nemusí byť nutne o závislostiach a tragédiách ľudského bytia, aj keď dráma "Requiem for a dream" práve taká je. Občas však stačí nájsť kúzelnejší pohľad na reálny svet ako vo "Veľkej rybe", alebo konečne nájsť zmysel pre čierny humor, ako hlavní protagonisti filmu "Nedotknuteľní".

1. Requiem for a dream (Rekviem za sen)

Myšlienka: Nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Film z roku 2000 je adaptáciou rovnomennej knihy Herberta Selbyho Juniora. Rozpráva príbeh o štyroch drogovo závislých ľuďoch, ktorí len hľadali lásku, uznanie a životné šťastie. Režisér filmu Darren Aronofsky požiadal Jareda Leto a Jennifer Connellyovú, aby sa 30 dní vyhýbali sexu a cukru, z dôvodu lepšieho porozumenia veľkej žiadostivosti po droge.

2. Veľká ryba (Big Fish)

Myšlienka: Život je natoľko kúzelný, nakoľko si ho kúzelným urobíme

Film z roku 2004 je opäť knižnou adaptáciou, tentokrát románu od Daniela Wallace. Hlavným hrdinom je Edward Bloom (Albert Finney), ktorý svojmu synovi odmalička rozprával fantastické príbehy. Tesne pred svojou smrťou mu ich rozpráva znova, ale syn mu už neverí, pretože znejú príliš fantasticky. Prosí otca, aby si prestal vymýšľať, ten však trvá na pravdivosti svojho príbehu. Jeho mladšiu verziu si zahral Ewan Mc Gregor. Málokto vie, že aj za týmto filmom stojí génius Tim Burton. Dovolím si povedať, že nikto iný by sa tejto úlohy nezhostil lepšie. 

3. Forrest Gump 

Myšlienka: Život je ako bonboniéra, nikdy nevieš čo ochutnáš

Je to snáď film filmov, mnohokrát ocenený s veľmi pozitívnou kritikou. Priznám sa, že kým som ho celý nevidela, nechápala som, prečo je tak výnimočný. V mnohom sa podobá na Burtonovu "Veľkú rybu". Aj tu vidíme život jednoduchého človeka podaný čarovným spôsobom, s nadhľadom a láskavým humorom. Samotný Tom Hanks stvárňuje "podivínov" pomerne dosť často, táto úloha sa však považuje za jednu z najlepších. Opäť ide o knižnú adaptáciu románu Winstona Grooma. Film tento rok oslávi už dvadsiate výročie premiéry, ale popularitu stále nestráca. Režisér Robert Zemericks môže byť na svoje dielo pyšný. 

4. Intouchables (Nedotknuteľní)

Myšlienka: Kľúčom ku šťastiu je nebrať sa príliš vážne 

Film z roku 2011 od francúzskych režisérov Oliviera Nakache-a a Érica Toledana vyvolal búrlivú reakciu. Zobrazuje príbeh ochrnutého aristokrata Philippa (Francois Cluzet), ktorý sa rozhodne dať prácu asistenta černochovi z predmestia (Omar Sy). Vytvára sa medzi nimi jedinečné puto plné toho najtrpkejšieho humoru. Je to na divákovi, či je preňho prijateľné zniesť 112 minút absolútne netradičnej komédie, ktorá sa nebojí vysmievať ani z hendikepovaného človeka. Za seba môžem povedať, že som sa už dlho tak nenasmiala :) . 

5. Inception (Počiatok)

Myšlienka: Snívanie je krásna vec, kým nezačne nahrádzať realitu 

Americká sci-fi akčná, až psychologická dráma sa upriamuje na Doma Cobba, "extraktora", človeka, ktorý vniká do snov ostatných ľudí, aby dosiahol informáciu, ktorá je inak nedostupná. Jeho schopnosti ho stáli jeho rodinu a národnosť, ale je mu sľúbené vykúpenie a nadobudnutie jeho starého života, keď sa Cobb a jeho tím špecialistov nechá zlákať na špeciálnu úlohu: zasadiť myšlienku do podvedomia určitej osoby. Tento proces zasadenia myšlienky, známy ako „počiatok“, je Cobbovi menej známy a oveľa náročnejší ako jeho obvyklá „extrakcia“. Film zaujme aj hviezdnym obsadením. Režisérom a producentom Christopherom Nolanom sa nechali zlákať hviezdy ako Leonardo DiCaprio, Ken Watanabe, Joseph-Gordon Lewitt, Marion Cottillardová a ďalší. Toto rozhodne nie je oddychovka, na sledovanie pointy a všetkých dejových súvislostí je nutné dávať dobrý pozor. Je však natoľko výnimočný, že sa ho oplatí vidieť. 

Prstene

Prstene mali pre mňa vždy symboliku. Bolo pár kúskov bižutérie, ktoré na ruku prišli, zhrdzaveli, vypadol kameň, alebo sa zlomili a odišli. A potom existuje pár večných. Ten od starej mamy, prvý z pravého zlata s celkom malinkými kamienkami na striebornej vlne. Ako piráti. Ako studený dážď uprostred žltého leta. Ako lososy plávajúce proti prúdu. Nosila som ho stále a po čase sa prstu prispôsobil tak, že som ho necítila. Symbolizoval pre mňa niečo pevné a večné, niečo skutočné, prírodné a luxusné, čo vydrží. Z prsta som si ho dala dole a bezpečne odložila pre moju dcéru. Stalo sa to pred pár dňami.

Od najlepšej kamarátky mám dve prstene s perlami a je to "bižu", ktorú si cením najviac na svete. Biela perlička ma čakala ako darček na dvadsiatku a tú sivú som si vybrala na Valentína minulého roka. Potom mám párcentový z automatu na žuvačky od Erika a to je všetko. To bol môj život v prsteňoch doteraz. 

Veľa sa toho zmenilo. Som šťastná, šťastná žienka. ON ma robí šťastnou každý deň. A niekedy ma aj naserie, ale veď aj to treba :D Prišiel ryšavec a povedal si, že tá bude moja. A ja som jeho. Každý deň ma rozosmeje a často mi kupuje tulipány. Chcelo by to nový prsteň. Nie nie nie. Nie taký. Len taký, ktorý by mal nový význam a odrážal aktuálny život. Verím, viem, že každý prsteň príde v ten pravý čas. Lebo taký je môj život. Plný tých malých okrúhlych zázrakov, čo odrážajú slnečné lúče a hrejú ma pri srdci.

Tuesday Inspiration: Sprcha

Sú dni, keď prídem na internátnu izbu a veľmi veľmi chcem, aby tam na mňa niekto čakal. Lucka so superzábavnými historkami alebo Dominika, ktorá finišuje bakalárku. Niekedy mi je tak smutno, že chcem zavolať mojej mame do Košíc. Skrátka je málo chvíľ osamote, ktoré si užívam, lebo mi ľudia chýbajú. Je to výhoda napríklad keď sa snažím pracovať, keď si triedim myšlienky a potom v sprche, kde sa tiež pokúšam o domácu psychohygienu. Asi takto:

 

Som tam sama, v priestore meter krát meter, voda tečie a s ňou všetko hnusné, špinavé, alebo nežiaduce. Ostane len príjemná vôňa Dove a roztečené oči od maskary. Alebo ešte tohto:

Nemám vo zvyku propagovať nič, s čím nie som absolútne stotožnená a čím nežijem. Tento sprchový gél je malý voňavý zázrak. Nevonia že dobre, alebo ABSOLÚTNEÚŽASNECHCEMHOZOŽRAŤAMAŤHOVŠADE!!!!!! A potom je nutné vykonať ďalšie beauty záležitosti, preto vie sprcha zabrať skutočne veľkú časť večera, ktorú by som mohla stráviť napríklad prekladaním nemeckých Frankfurter Zeitung. Haha. Ani náhodou.
Ešte malý exkurz do histórie:  Úplnou špičkou však boli Rimania. Postavili si akvadukty, vyrobili uteráky, podkúrili si pod podlahou a hurá na groupen kúpeľ! Alebo ani ten uterák nebolo treba...

V skratke: Ak hľadáte inšpiráciu, je dosť možné že ju nájdete tam, kde ju hľadali už pravekí šamani - pod vodopádom vody.

Urgentný list

Drahá Zuzka,

Píšem ti vo veľmi urgentnej záležitosti. Pamätáš sa na tú vŕbu, čo zasadil tvoj otec? Liezli sme po jej rozkošatených konároch, po tých hrubých aj po tenších. Nebáli sme sa, keď sme sedeli celkom vysoko a cez zelenú stenu z lístia presvitali lahodné hrejivé lúče slnka. Ovisnuté vetvičky sa o seba dotýkali a vytvárali tichú zvonkohru pre naše detské uši. Tu sme trávili celé dni. Čas utekal tak rýchlo. Večer a teda aj čas ísť domov prišiel vtedy, keď zadul prvý chladný nočný vietor a nežne sa obtrel o líce. Nie ako facka, skôr pohladenie a napomenutie, že aj zajtra príde nový deň plný dobrodružstiev. Strom rástol spolu s nami a vytváral pre nás pocit bezpečia, pokoja, harmónie.

Po našej vŕbe sa však už nedá liezť. Minule som išla okolo a uvidela už len smutné pahýle, akoby jej amputovali všetky konáre, čo boli našim rebríkom až ku hviezdam. Zobrali nám možnosť vrátiť sa späť do detských čias. Nikto si nepýtal povolenie. Nebudem klamať ak poviem, že mi je veľmi smutno. Za tebou a za našou vŕbou. Ostali mi však krásne spomienky.

Mimochodom, pred časom som zasadila celkom nový strom. Doteraz som sa s týmto druhom nestretla a preto ešte úplne neviem, ako sa oň starať. Z hnedej zeme zatiaľ trčia len drobné zelené lístky, ale už teraz viem, že z neho po čase vyrastie pevný a statný stromisko. Verím, že v jeho náručí znovu nájdem pokoj a istotu. Dovtedy ho budem pravidelne vyživovať, zalievať, starať sa oň a odstraňovať škodlivých parazitov, ktorí skôr či neskôr prídu. Prosím, drž mi palce.

Dúfam, že sa ti darí. Myslím na teba.

S láskou

                        Veronika

Výstava: Topánkoland v košickom Auparku

Viete prečo nosili ženy v Benátkach polmetrové podpätky? Pôvodný zámer bol čisto praktický - aby si pri častých povodniach nezašpinili šaty. Tieto krkolomné topánky, ktoré nazvali chopine si však postupne našli obľubu aj v časoch sucha, dokonca prenikli do celej európy aj napriek značnej nepohodlnosti počas nosenia. V 18. storočí ich ešte používali prostitútky, aby prilákali zákazníkov.

Ešte omnoho viac o topánkach sa dozviete na výstave v košickom Auparku, ktorá trvá do 29.marca 2014. Tu je malá ochutnávka :-)

 Limitovaná edícia plastových lodičiek značky Hybrid.

 Ekológia v praxi, či???

Prototyp topánky pre Batmana. Vyzerali krajšie ako Supermanove.

 Prototyp topánky pre trojnožcov od slovenského autora Petra Jakubíka.

 Limitovaná edícia, skutočne krásny kus :-) 

 Inšpirácia svetom zvierat, autor Kobi Levi.

 Svadobné topánky, ktoré boli snom našich babičiek.

 Zakrivené topánky pre mužov z obdobia gotiky prezývané bocianov nos sa nosili vo Francúzsku.

 Historické kúsky z celej Európy.

 Sadomaso na nohách.

Prototyp čokoládovej topánky. Bol vyrobený len jeden kus a je čisto na zjedenie.

Utorok (Motivačný): Tell somebody!

Ak máš plán, niekomu o ňom povedz. Ideálne veľa spoľahlivým blízkym, ktorí raz za čas skontrolujú, ako na tom ste. Ďalšou možnosťou je pridať sa do skupiny, ktorá má ten istý cieľ a svojich vnútorných členov povzbudzuje navzájom.
Ale v prvom rade treba niekde začať!

Ak si človek každý deň povie, že zajtra na to  bude lepšia príležitosť, ostane celý život stáť na tom istom mieste a to je snáď ešte viac frustrujúce ako prehra. Nedá sa čakať, že dlhodobé výsledky prídu zo dňa za deň. Schudnúť sa dá aj rýchlo, ale len dlhodobá úprava jedálnička človeku zaručí peknú postavu a pevné zdravie zároveň. Snažiť sa pri príprave do školy sa dá aj hneď, keď si človek sadne na zadok, ale konečný výsledok ukážu záverečné skúšky, alebo koncoročné vysvedčenie. Dovtedy treba vytrvať. Menšími, ale istejšími krokmi sa dá mnohokrát zájsť ďalej. 

A dovtedy sa teš z každého, aj menšieho úspechu :-) . 

Pondelok (úvaha) : Kto je tu idiot?

Bol to krásny valentínsky večer, 14. februára, aby som bola presná. Išla som s priateľom domov, unavená po super vydarenej akcii daruj úsmev zadarmo. Spolu 50tim ľuďom sme podarovali malé letáčiky (obr. nižšie). Zamerali sme sa na úplne neznámych ľudí, ktorí sa nám zdali na ulici smutní. Môžem za seba povedať, že väčšine to okamžite vyčarovalo na tvári ten najmilší úsmev vôbec :) .

Ale nie o tom som chcela. Sedela som v poloprázdnom autobuse číslo 29 a nastúpili revízori. Mladý pár zo zahraničia sa pokúsil o útek, ale zastavili ich. Nastala pomerne dosť ostrá výmena názorov. "We bought this ticket from the machine..." opakovala blondínka. Pretože pri sebe nemali peniaze, nemohli zaplatiť pokutu. Vyhrotilo sa to natoľko, že revízor zavolal políciu. Medzitým pristúpil veľmi nepríjemný chlapík. Začal sa z páru vysmievať a nadávať im. "Keď neviete po slovensky, tak na Slovensko nelezte!" Mala som toho plné zuby. Teda, hlavne jeho rečí. Možno keby som študovala iný odbor, neozvala by som sa. Ale naučila som sa mať svoj hlas. "Môžte byť prosím ticho?" zakričala som na idiota (inak sa to nazvať nedá). Z jeho strany to bola voči páru čistá provokácia. Ten si vydiskutoval s revízormi, že na ďalšej zastávke vystúpia a počkajú na policajtov. Ale keď sa otvorili dvere, vybehli a rozhodli sa ujsť. Pri behu im vypadli plechovky piva. Revízor sa za nimi rozbehol. Revízorka tiež urobila určitý pokus, ale vo dverách autobusu ju zastavil už spomínaný idiot a začal ju biť a kričať po nej! Snažila sa mu ujsť, ale o do nej začal hádzať spadnuté plechovky od piva. Nakoniec sa jej podarilo vykrútiť mu ruky a udržať ho. 

Dvere autobusu sa zavreli. Cieľová zastávka: Kavečany. Medzitým sme ešte stretli pomýlenú políciu. Ktovie, či stihla prísť na miesto incidentu včas. Začala sa podrobná analýza toho, čo sa stalo. Idiot bol celkom jednoznačne idiot. Zahraničný pár bol tiež tak trochu vinný, lebo vedel, že si lístok neoznačil a peniaze na zaplatenie pokuty pravdepodobne mal. Revízori sú za idiotov väčšinou považovaní. Ale verte mi, v tejto situácii boli jediní, ktorých správanie bolo na mieste.

Nedeľa: Do postele s Jonassom a Erbenom

V tento mrazivý februárový čas si romantiky užijete všade viac než dosť. Blíži sa Valentýn, sviatok lásky a komerčný ošiaľ. Pre všetkých, ktorý majú cukru plné zuby, alebo pre tých, ktorí budú oslavovať 14. február sami, mám pripravené dva knižné tipy, jeden klasicky tragický a druhý nevšedne komický.

Karel Jaromír Erben @ Kytice

Tento pánko v okuliaroch je jedným z hlavných predstaviteľov českého romantizmu. Okrem toho, že bol básnikom, spisovateľom, prekladateľom a literárnym historikom, mal nevšedné hobby: Zbieral české ľudové piesne a rozprávky. 

Aj kniha Kytice, respektíve Kytice z pověstí národních vyšla v roku 1853 ako zbierka trinástich básní, pričom základom boli staré české ľudové báje. Vzadu nájdete aj ich pôvod a vysvetlenie niektorých metafor a obrazov, často sa vyskytujúcich v svetovej ľudovej slovesnosti.Odrazu človek pochopí, že zmýšľanie vtedajších ľudí bolo napriek rozdielnemu etnickému a zemepisnému pôvodu veľmi podobné. Nie je to nijak zložité čítanie, preto odporúčam originálnu českú verziu. Kytice sa dostali do povedomia aj vďaka výbornému filmovému spracovaniu Juraja Jakubiska (na youtube nájdete celý film tu : http://www.youtube.com/watch?v=RID-NUNFQDQ ).

Moje obľúbené sú Vodník, Svatební košile a Zlatý kolovrat. Na konci všetkých trinástich básní vždy niekto umrie (väčšinou ten zlý). IDEÁLNA neromantika od prestaviteľa romantizmu :D ! 

Kniha, ktorú vlastním je z antikvariátu a je ti už také šalátové vydanie z roku 1951!!!!! Má 169 strán a je A5 formátu, vydavateľstvo Orbis. 

Jonas Jonasson @ Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Ďalší sympaťák, tento krát z nášho storočia (narodil sa v roku 1961) pochádza zo švédskeho mesta Vaxjő. Vyštudoval jazyky, pracoval ako novinár, neskôr sa venoval konzultačnej činnosti v oblasti médií a nakoniec skončil v mediálnej agentúre OTW. Po dvadsiatich rokoch v novinách a mediách si povedať DOSŤ! Predal všetko, čo mal, dal výpoveď a začal písať. V súčasnosti žije v kantóne Ticine (taliansky hovoriaca časť Švajčiarska) a píše svoj druhý román. Komu je lepšie???
Román Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol, ktorý prvý krát vyšiel v roku 2009, mal okamžite úspech u kritiky a pýši sa titulom svetový bestseller. Kniha, rovnako ako jej autor, získala mnoho ocenení a na vianoce tohto roku sa dostala aj ku mne. Musím sa priznať, že som očakávala niečo úplne iné. Z recenzií som pochopila, že kniha má byť mimoriadne vtipná sofistikovaným spôsobom. Vtipná je, o tom niet pochýb. Ale zachováva si svoju severskú drsnosť a chlapskú priamočiarosť. Je písaná z pohľadu všetkých hlavných postáv, autor šikovne mení spôsob písania aj jazyk.

Hlavný hrdina Allan Karlsson však nie je nijaký nevinný starček, ale poriadny kvietok! Jeho spôsobu myslenia sa nedá uprieť akási jednoduchosť a genialita zároveň. Za svojich sto rokov sa stretáva s Churchillom, Trumanom, Mao Ce´Tungom, Stalinom a mnohými ďalšími významnými osobnosťami 20. storočia. Kniha sa tak sčasti stala historickou, niektoré fakty sú dodržané. Fiktívna a bláznivá je iba postava Allana a jeho strelené zážitky so svetovými lídermi. Na staré kolená už ale nevládze toľko cestovať, preto iba utečie z domova dôchodcov, kradne kufre, uteká pre zákonom a nevinne vraždí členov zločineckej bandy. Tých 325 strán zhltnete ako nič, za to vám ručím :)

Štvrtok (do duše): Vlakocesta

19.12 2013 (Štvrtok), 13:18

Miesto: Rýchlik R607

O sklamaní, že snehová prikrývka je nehomogénna a o tom, čo človek uvidí

keď sa pozrie počas cesty z okna:

13:15 Sňeh!

13:20 Nesňeh...zelená, zle zelená. Tráva (v diaľke sňeh)

13:22 Dámy a páni, nasleduje železničná stanica Trenčín, s pravidelným príchodom trinásť hodín a     dvadsaťdva minút (nemešká)

Asi idem spať....

13:44 Zelené sú už aj elektrické stĺpy. Výzdoby na domoch sú slabé (Vianoce). Ľudia hecnite sa!

14:06 Vidím Váh. Najprv sa čudujem, že prečo nie je zamrznutý. Potom mi dochádza, že voda môže aj tiecť. Je pohybe, vytvára teplo, respektíve pohyb molekúl, ktoré sa nezastavia, tým pádov voda nezmrzne. Neviem, asi tak niejako. Goodbye Titanik.Z fyziky som mala aj štvorku. Baby, baby I´ve been loosin sleep dreamin bout the things that we should be...alebo tak niejako (One Republic). PS: Sme v Považskej Bystrici

14:30  Sňah je tu zase, tentoraz ako cukroušek na vrchu....malebných vrchov!

15:00 Tunel. Veľká čierna diera, do ktorej vlak vchádza celkom pomaličky. Vzrušením funí, nevie sa dočkať. Keď je v nej (diere), pohybuje sa celkom opatrne, aby sa nikomu neublížilo. Potom začne zrýchľovať až dosiahne vytúžený cieľ. A vlak aj tunel idú ďalej svojou cestou. Respektíve, tunel rozkročený stojí a čaká na ďalší vlak.

15:23  Nasledujú Kraľovany.

KONIEC ZÁPISKOV (nechcelo sa mi ďalej vymýšľať anekdoty.

Streda (kuchárka z intráku): Šalát s tuniakom

Recept na veľmi jednoduchý šalát, pripraviteľný aj na "intráku". Vďaka tuniakovi a syru je
pomerne dosť výdatný.
Ingrediencie:
1 hlávka gem šalátu (alebo polka ľadového)
ovčí, alebo iný nezrejúci syr
tekvicové a slnečnicové semiačka
píniové oriešky
1 konzerva tuniaka (alebo 1 taštička Rio Mare tuniaka do sendvičov)
korenie podľa vlastného výberu (ja preferujem chimichurri)
tekvicový olej (alebo iný, výrazne aromatický)
Postup:
Všetko namiešať, hotový šalát pokvapkať tekvicovým olejom a spapať :)
Nemám ku tomuto šalátu vyskúšaný nijaký dressing, pretože mi tam nechýba.

Dobrú chuť :-) !

Utorok: Inspiration, Rachel Brathen

Keď som začínala cvičiť jógu, bolo to dosť na nervy a toto je človek, ktorý ma veľmi silno inšpiroval.  Rachel Brathen som začala sledovať na Instagrame, kde má nick yoga_girl s miliónom sledovateľov. Fotky plné optimizmu, slnka, energie a životného elánu ma presvedčili v úsilí pokračovať. Rachel je pôvodom Švédka a jógu cvičí od tínedžerského veku. Po škole sa rozhodla prehĺbiť svoje vedomosti v Centrálnej Amerike. V súčasnosti jógu vyučuje po celom svete

a býva na Arube v Karibiku. Asi najúžasnejšie sú jej pózy v stojke na rukách, tiež oceňujem občasné tutoriály na Istagrame. Určite si na ňu kliknite :) 

Jej webová stránka http://rachelbrathen.com/ je v angličtine. 

Pondelok (Do naha): Lola a Gala

Pravá láska. Tá s veľkým L by vás mala povzbudzovať k tomu, aby ste boli tým najlepším, čím 

dokážete byť. Ale najlepší je vždy len jeden a jeden nikdy nie je láska, na tú treba dvoch. Ťažké to mali 

všetky tie Loly (1) a Galy (2), ktoré nech žiarili akokoľvek, ich svetlo vždy dopadalo na nich: mužov, 

ktorí stáli na výslní a ktorých meno nebude nikdy zabudnuté. Čo je ťažšie? Byť vo svojej podstate čo 

najdokonalejší, alebo je väčšie umenie takéhoto človeka, krehkého a nestabilného, udržiavať nad 

hladinou? Občas je potrebné žiť zaňho každodenné problémy, aby mohol lietať v nadpozemských 

výškach. Obetovať kúsok seba pre jeho rast, byť oporou, matkou, anjelom strážnym, svedomím, 

múzou a predsa byť sama sebou. Milovať. Lebo to dokáže žena najlepšie. Aj takých mužov, ktorí síce 

vidia za obzory, ale nevšimnú si novú farbu vlasov, ani statočne skrývané slzy. Je diskutabilné, či si 

bohémi a géniovia, uzavretí do škatuľky s názvom „Ja a môj cieľ“ takéto partnerky zaslúžia. Niektorí 

určite, pretože aj medzi nimi sa nájdu bytosti so zlatým srdcom. Je však isté, že všetci svoju Lolu 

(alebo Galu, alebo inú silnú ženu) potrebujú. 

(1) Lola Márai, manželka Sándora Máraia

(2) Gala Dalí, manželka Salvadora Dalí

Týždenné menu, alebo z každého rožka troška

Od nového roka 2014, do ktorého vám želám len to najsamlepšie budú témy príspevkov podľa týždenného plánu a to nasledovne:

PONDELOK: "Do naha" (Príspevky a zamyslenia)
UTOROK: "Do prdele" (Motivačné nakopnutia)
STREDA: "Kuchárka z intráku" (Lebo rada varím)
ŠTVRTOK: "Do duše" (Úryvky z môjho denníčka)
PIATOK: Voľná téma, alebo voľno
SOBOTA: "Cez okno" (Novinky v galériách a fotografie)
NEDEĽA: "Do postele! S kým?" (Knižné recenzie)



ADIOS AMIGOS!

Cesta

Keď som koncom septembra 2013 balila kufre a pateticky všetkých objímala na rozlúčku, ani som netušila, že môj život sa skutočne obráti o 180 stupňov. Hovorí sa, že zmena je vždy dobrá vec. Teraz po dvoch mesiacoch môžem zhodnotiť, že je to naozaj tak a aj keď boli veľmi ťažké chvíle, už si zvykám na predstavu, že žijem v Bratislave a tak skoro sa to nezmení. Už som s tým zmierená a dokonca sa mi tu začína veľmi páčiť :) Našla som tu pomerne dosť veľa milých, dobrých, alebo aspoň priateľských duší a tiež aj svoje spriaznené duše Šťastného (ktorý je v skutočnosti dúhový unicorn), Jeleňa (veď on vie), spolubývajúce Beky a Lucku (vášnivé kartárky) a Elamistov.

Čo mi ale nedá spávať a vnímam to aj ako najväčší problém, že od väčšiny svojich východniarskych lások som vzdialená nie menej ako 450 kilometrov. Strašné číslo viem psychicky a fyzicky prekonať tak každý druhý víkend, zvyšok času si musím vystačiť s krátkymi volaniami a správami (lebo aj to niečo stojí), facebook systémom a emailom. Mrzí ma, že keď niekto, kto mi celé roky podával pomocnú ruku, má momentálny problém, môžem maximálne zavolať a povedať : je mi to ľúto. Za tie dva dni čo som doma, stihnem obehať minimum ľudí a s tými najbližšími mi ten čas ani nestačí. Chcem ale, aby vedeli, že na nich myslím každý jeden deň, na to ako sa majú a čo majú nové. Keď sa trápia, trápim sa s nimi a keď sa tešia, poskakujem po Blave s mobilom v ruke ako gumi macík. 

Takže teraz odkaz pre nich: Vidíme sa na moje narodky a teším sa na vás veľmi a neskutočne :) všetko čo mi chcete povedať a nechce sa vám napísať držte v hlave! A píšte kedy si na mňa nájdete čas a ja sa pokúsim to zariadiť, aby som ho mala aj ja :) 

Venované: Melke, Gabike, Bejke, Erikovi, Mončike, Janke, Lacovi, Tomášovi, Jarovi, Lukášovi, Domči, Jankovi, dobrovoľníkom pre EHMK (especially Moni, Šimonovi a Maťovi), celému LDO, kavečancom, Miškovi, Lucke a Laure, Adi a Filipovi a všetkým mojím drahým Košičanom aj Bratislavčanom :)

Rozprávkový seriál : 1. rozprávka o dosť zakomplexovanom vajci

Ako začať lepšie, než obľúbenou potravinou, vhodnou na praženicu, ktorej jedinec sa raz dávno vybral na vandrovku?
Monča bola celkom štadardné vajce a napriek tomu, že mala meno ženského rodu, bola celkom androgýnna. Netrpela menštruačnými bolesťami, neronila slzy kvôli mužským záprdkom, ba dokonca ani nepozerala španielske telenovely. Len aby bolo všetko jasné, bavíme sa tu o celkom obyčajnom vajci z chladničky, ktoré predtým vypadlo z nemenovanej sliepky. Jediným rozdielom medzi tými vo vašej kuchyni a Mončou je ten, že ona mala komplexy. A teraz nehovorím o komplexe Omega-3 mastných kyselín, ani o B-komplexe, ale o pocite (v rámci rozprávky pripusťme istú dávku fikcie) menejcennosti, alebo nedostatkov v určitých oblastiach.
Ťažko povedať, či je na vine kvočka, vdychujúca pravidelné dávky nikotínu od tuho fajčiaceho statkára, alebo podstieľka, do ktorej Monča vypadla a ktorá nebola ani náhodou BIOkvality. Takáto hlboká retrospektívna psychoanalýza nebola nikdy vykonaná. Jediné písomné záznami o jej chorobe boli sťažnosti ostatných spoluobyvateľov kartónu na jej ustavičné skuvíňanie a donebavolajúce mrnčanie, občasné hrkanie žĺtkom, každopádne úplne neprípustné behavoriálne defekty spôsobené zúfalou túžbou upriamiť na seba pozornosť.
Teda, aby sme už konečne prešli ku jadru veci, musím vám bez obalu oznámiť, že problém bol v škrupine. Nie že by Monča nebola fajnová oblina. Jej škrupuľa mala dokonalý tvar, akurát do dlane, dokonca ani pehy neboli viditeľné. To, čo jej v noci nedalo spávať, bola snehobiela farba kamarátskych vajec. Mončike omylom strčili na noc do solárka namiesto do chladničky. Bodka. Teda, tak znela jej teória. Ako inak by bola vysvetliteľná jej farba mliečnej čokolády, alebo....no....psieho výkalu?
Prerevala mnoho chladných dní a nocí. Úbohá ľudská rodina, ktorá si paletu s vajcami kúpila, zavolala po pár dňoch kňaza, aby vysvätil celý dom, lebo v kuchyni celkom preukázateľne strašil zúfalý hladný duch. Po obrade zostal pán farárko na večeru. Pri takej vzácnej návšteve sa patrí strčiť do trúby kura aj s plnkou. Tu musím upozorniť čitateľov, že tento príbeh nemá šťastný koniec..................................................................................................................................................................................................................áno....................................................................................................Vaše dohady sú správne, ak ste predpokladali, že Monču rozbijú do vaječnej plnky, ale isto nikto ani len netušil, že vedľa Monči bez komplexov a bez škrupiny sa piekla úbohá kvočka, ktorá jej kedysi dávno pomohla na tento svet (stala sa dvojitá vražda). Raz darmo, zvieratá slúžia človeku. Útechou by mohlo byť, že všetkým dobre chutilo a už spomínaná rodina mohla pokojne spávať. Z vďaky venovala fare značný obnos peňazí, z ktorých sa opravila fasáda kostola. Monča tak zomrela pre dobrú vec.

Príručný manuál, ako prežiť leto bez úrazov

Aloha moji milí čitatelia, polka leta je pred nami a polka za nami. Dúfam, že prežívate pekné chvíle so svojimi blízkymi a kašlete na prácu a povinnosti minimálne tak, ako ja. Práve preto tu skoro nič nepribudlo, ale aj napriek vysokým teplotám mi nedá nepodeliť sa s vami o zaujímavý článok, ktorý vyšiel v júlom vydaní časopisu GEO. Ku rozsiahlemu článku o útokoch medveďa na človeka boli pripísané rady a tipy, čo robiť, keď sa ocitnete v ošemetnej situácii (s mojimi poznámkami, samozrejme).

V prípade že nestretnete toto leto grizlyho, alebo hada, nespadnete do vodopádu, alebo vás neuštipne žiaden vraždiaci hmyz, neocitnete sa v horiacom lese, dúfam, že poslúži tento článok aspoň ako pobavenie :) .

Čo robiť, ak natrafíte na grizlyho:

Najdôležitejšie pravidlo: nikdy nebežať preč. Keď niekto beží, dráždi lovecký pud medveďa. Navyše, v pretekoch s medveďom by človek neobstál. Na porovnanie: Jamajčan Usain Bolt je rýchlosťou 45 km/h držiteľom svetového rekordu v šprinte. Medveď by svojou rýchlosťou 60-65 km/h jednoznačne vyhral.

V prípade zvedavého medveďa (stojaceho na zadných nohách alebo s nastraženými ušami) sa oplatí zostať na mieste. O turistov, ktorí nič nerobia, zviera väčšinou rýchlo stratí záujem. Ak je medveď rozzúrený a predsa len zaútočí, treba hodiť na zem niejaký predmet (v žiadnom prípade nie jedlo), hodiť sa na zem a urobiť sa mŕtvym, použiť sprej na odplašenie medveďov alebo vyliezť na strom vysoký minimálne štyri a pol metra.

Moje poznámky: Grizly – pracujúci občan v neklimatizovaných, alebo od sveta odrezaných priestoroch, ktorý nenávidí celý svet za to, že nedostal dovolenku a vrčí. Mala som tú česť stretnúť sa s pár jedincami tohto druhu na úradoch, v supermarketoch, aj nákupných strediskách. Základom je súcitiť, ale nepripomínať, že vy ste na druhej strane pultu, okienka, dverí a za chvíľu vyjdete do krásneho slnečného dňa. Teraz poprosím minútku ticha za všetkých týchto našich kamarátov a rodinných príslušníkov, ktorí to musia znášať. Je to ťažké nebyť grizly v takejto situácii.

Čo robiť, keď vás uštipne had:

Nepoužívajte žiadne westernové metódy a jed v žiadnom prípade nevysávajte ústami, ani ranu nevypaľujte. Jed v ústach nie je o nič lepší ako v nohe, alebo ruke. Postihnutú časť udržiavajte v pokoji a zavolajte záchrannú službu. Ak nepríde do pol hodiny, postihnutému oviňte obväz pár centrimetrov nad poranením, nie príliš natesno (musí sa zmestiť jeden prst medzi telo a obväz).

Moje poznámky: Oveľa častejšie ako uštipnutie hadom je útok krvilačného hmyzu: komáre, ovady, osy, včeličky (nie tie zo školy). Ak nemáte po ruke Fenistil gél, odporúčam rozdrviť tabletku s účinnou látkou paracetamol (nap. Panadol, Ibalgin), rozmiešať s vodou, alebo rakytníkovým olejom (príp.iným olejom) a vzniknutou zmesou potrieť postihnuté miesto. Stiahne to opuch, aj svrbenie

Čo robiť, ak spadnete do vodopádu:

Najčastejšou príčinou smrti v národnom parku je utopenie. Je takmer nemožné dostať sa zo studenej rozbúrenej vody. Kto musí prejsť cez rieku po kameňoch, alebo kmeňoch stromov, mal by sa najprv obzrieť, kde by sa mohol v prípade pádu zachytiť. Ak spadnete, snažte sa čo najrýchlejšie dostať na breh. Dokonca aj vtedy, keď je voda plytká a pokojná, môže viesť ku vodopádu.

Moje poznámky: Keď vás strhne prúd vody, je to rovnako osviežujúce a nebezpečné, ako keď sa necháte strhnúť do víru letnej, jesennej, zimnej, celoživotnej lásky. V princípe slnko mnohokrát neroztopí len zmrzlinu, ale aj srdcia. Nebojte sa ale aspoň teraz v lete skočiť šípku do mora pocitov, dajte im voľný priebeh, pretože keď opadne lístie a vody budú pokojnejšie, môže byť už na vyznania prineskoro. Písala som, že leto by bolo fajn prežiť bez úrazov, ale tie na srdci, ktoré buď posilnia, alebo prinesú niečo nové a krásne sú povolené :) 

ZDROJE: geo.sk, national geographic.