Sú dni, keď prídem na internátnu izbu a veľmi veľmi chcem, aby tam na mňa niekto čakal. Lucka so superzábavnými historkami alebo Dominika, ktorá finišuje bakalárku. Niekedy mi je tak smutno, že chcem zavolať mojej mame do Košíc. Skrátka je málo chvíľ osamote, ktoré si užívam, lebo mi ľudia chýbajú. Je to výhoda napríklad keď sa snažím pracovať, keď si triedim myšlienky a potom v sprche, kde sa tiež pokúšam o domácu psychohygienu. Asi takto:
 

Som tam sama, v priestore meter krát meter, voda tečie a s ňou všetko hnusné, špinavé, alebo nežiaduce. Ostane len príjemná vôňa Dove a roztečené oči od maskary. Alebo ešte tohto:
Nemám vo zvyku propagovať nič, s čím nie som absolútne stotožnená a čím nežijem. Tento sprchový gél je malý voňavý zázrak. Nevonia že dobre, alebo ABSOLÚTNEÚŽASNECHCEMHOZOŽRAŤAMAŤHOVŠADE!!!!!! A potom je nutné vykonať ďalšie beauty záležitosti, preto vie sprcha zabrať skutočne veľkú časť večera, ktorú by som mohla stráviť napríklad prekladaním nemeckých Frankfurter Zeitung. Haha. Ani náhodou.
Ešte malý exkurz do histórie:  Úplnou špičkou však boli Rimania. Postavili si akvadukty, vyrobili uteráky, podkúrili si pod podlahou a hurá na groupen kúpeľ! Alebo ani ten uterák nebolo treba...
V skratke: Ak hľadáte inšpiráciu, je dosť možné že ju nájdete tam, kde ju hľadali už pravekí šamani - pod vodopádom vody.