Ako začať lepšie, než obľúbenou potravinou, vhodnou na praženicu, ktorej jedinec sa raz dávno vybral na vandrovku?
Monča bola celkom štadardné vajce a napriek tomu, že mala meno ženského rodu, bola celkom androgýnna. Netrpela menštruačnými bolesťami, neronila slzy kvôli mužským záprdkom, ba dokonca ani nepozerala španielske telenovely. Len aby bolo všetko jasné, bavíme sa tu o celkom obyčajnom vajci z chladničky, ktoré predtým vypadlo z nemenovanej sliepky. Jediným rozdielom medzi tými vo vašej kuchyni a Mončou je ten, že ona mala komplexy. A teraz nehovorím o komplexe Omega-3 mastných kyselín, ani o B-komplexe, ale o pocite (v rámci rozprávky pripusťme istú dávku fikcie) menejcennosti, alebo nedostatkov v určitých oblastiach.
Ťažko povedať, či je na vine kvočka, vdychujúca pravidelné dávky nikotínu od tuho fajčiaceho statkára, alebo podstieľka, do ktorej Monča vypadla a ktorá nebola ani náhodou BIOkvality. Takáto hlboká retrospektívna psychoanalýza nebola nikdy vykonaná. Jediné písomné záznami o jej chorobe boli sťažnosti ostatných spoluobyvateľov kartónu na jej ustavičné skuvíňanie a donebavolajúce mrnčanie, občasné hrkanie žĺtkom, každopádne úplne neprípustné behavoriálne defekty spôsobené zúfalou túžbou upriamiť na seba pozornosť.
Teda, aby sme už konečne prešli ku jadru veci, musím vám bez obalu oznámiť, že problém bol v škrupine. Nie že by Monča nebola fajnová oblina. Jej škrupuľa mala dokonalý tvar, akurát do dlane, dokonca ani pehy neboli viditeľné. To, čo jej v noci nedalo spávať, bola snehobiela farba kamarátskych vajec. Mončike omylom strčili na noc do solárka namiesto do chladničky. Bodka. Teda, tak znela jej teória. Ako inak by bola vysvetliteľná jej farba mliečnej čokolády, alebo....no....psieho výkalu?
Prerevala mnoho chladných dní a nocí. Úbohá ľudská rodina, ktorá si paletu s vajcami kúpila, zavolala po pár dňoch kňaza, aby vysvätil celý dom, lebo v kuchyni celkom preukázateľne strašil zúfalý hladný duch. Po obrade zostal pán farárko na večeru. Pri takej vzácnej návšteve sa patrí strčiť do trúby kura aj s plnkou. Tu musím upozorniť čitateľov, že tento príbeh nemá šťastný koniec..................................................................................................................................................................................................................áno....................................................................................................Vaše dohady sú správne, ak ste predpokladali, že Monču rozbijú do vaječnej plnky, ale isto nikto ani len netušil, že vedľa Monči bez komplexov a bez škrupiny sa piekla úbohá kvočka, ktorá jej kedysi dávno pomohla na tento svet (stala sa dvojitá vražda). Raz darmo, zvieratá slúžia človeku. Útechou by mohlo byť, že všetkým dobre chutilo a už spomínaná rodina mohla pokojne spávať. Z vďaky venovala fare značný obnos peňazí, z ktorých sa opravila fasáda kostola. Monča tak zomrela pre dobrú vec.
Monča bola celkom štadardné vajce a napriek tomu, že mala meno ženského rodu, bola celkom androgýnna. Netrpela menštruačnými bolesťami, neronila slzy kvôli mužským záprdkom, ba dokonca ani nepozerala španielske telenovely. Len aby bolo všetko jasné, bavíme sa tu o celkom obyčajnom vajci z chladničky, ktoré predtým vypadlo z nemenovanej sliepky. Jediným rozdielom medzi tými vo vašej kuchyni a Mončou je ten, že ona mala komplexy. A teraz nehovorím o komplexe Omega-3 mastných kyselín, ani o B-komplexe, ale o pocite (v rámci rozprávky pripusťme istú dávku fikcie) menejcennosti, alebo nedostatkov v určitých oblastiach.Ťažko povedať, či je na vine kvočka, vdychujúca pravidelné dávky nikotínu od tuho fajčiaceho statkára, alebo podstieľka, do ktorej Monča vypadla a ktorá nebola ani náhodou BIOkvality. Takáto hlboká retrospektívna psychoanalýza nebola nikdy vykonaná. Jediné písomné záznami o jej chorobe boli sťažnosti ostatných spoluobyvateľov kartónu na jej ustavičné skuvíňanie a donebavolajúce mrnčanie, občasné hrkanie žĺtkom, každopádne úplne neprípustné behavoriálne defekty spôsobené zúfalou túžbou upriamiť na seba pozornosť.
Teda, aby sme už konečne prešli ku jadru veci, musím vám bez obalu oznámiť, že problém bol v škrupine. Nie že by Monča nebola fajnová oblina. Jej škrupuľa mala dokonalý tvar, akurát do dlane, dokonca ani pehy neboli viditeľné. To, čo jej v noci nedalo spávať, bola snehobiela farba kamarátskych vajec. Mončike omylom strčili na noc do solárka namiesto do chladničky. Bodka. Teda, tak znela jej teória. Ako inak by bola vysvetliteľná jej farba mliečnej čokolády, alebo....no....psieho výkalu?
Prerevala mnoho chladných dní a nocí. Úbohá ľudská rodina, ktorá si paletu s vajcami kúpila, zavolala po pár dňoch kňaza, aby vysvätil celý dom, lebo v kuchyni celkom preukázateľne strašil zúfalý hladný duch. Po obrade zostal pán farárko na večeru. Pri takej vzácnej návšteve sa patrí strčiť do trúby kura aj s plnkou. Tu musím upozorniť čitateľov, že tento príbeh nemá šťastný koniec..................................................................................................................................................................................................................áno....................................................................................................Vaše dohady sú správne, ak ste predpokladali, že Monču rozbijú do vaječnej plnky, ale isto nikto ani len netušil, že vedľa Monči bez komplexov a bez škrupiny sa piekla úbohá kvočka, ktorá jej kedysi dávno pomohla na tento svet (stala sa dvojitá vražda). Raz darmo, zvieratá slúžia človeku. Útechou by mohlo byť, že všetkým dobre chutilo a už spomínaná rodina mohla pokojne spávať. Z vďaky venovala fare značný obnos peňazí, z ktorých sa opravila fasáda kostola. Monča tak zomrela pre dobrú vec.
Zverejnenie komentára