Prstene mali pre mňa vždy symboliku. Bolo pár kúskov bižutérie, ktoré na ruku prišli, zhrdzaveli, vypadol kameň, alebo sa zlomili a odišli. A potom existuje pár večných. Ten od starej mamy, prvý z pravého zlata s celkom malinkými kamienkami na striebornej vlne. Ako piráti. Ako studený dážď uprostred žltého leta. Ako lososy plávajúce proti prúdu. Nosila som ho stále a po čase sa prstu prispôsobil tak, že som ho necítila. Symbolizoval pre mňa niečo pevné a večné, niečo skutočné, prírodné a luxusné, čo vydrží. Z prsta som si ho dala dole a bezpečne odložila pre moju dcéru. Stalo sa to pred pár dňami.
Od najlepšej kamarátky mám dve prstene s perlami a je to "bižu", ktorú si cením najviac na svete. Biela perlička ma čakala ako darček na dvadsiatku a tú sivú som si vybrala na Valentína minulého roka. Potom mám párcentový z automatu na žuvačky od Erika a to je všetko. To bol môj život v prsteňoch doteraz. 
Veľa sa toho zmenilo. Som šťastná, šťastná žienka. ON ma robí šťastnou každý deň. A niekedy ma aj naserie, ale veď aj to treba :D Prišiel ryšavec a povedal si, že tá bude moja. A ja som jeho. Každý deň ma rozosmeje a často mi kupuje tulipány. Chcelo by to nový prsteň. Nie nie nie. Nie taký. Len taký, ktorý by mal nový význam a odrážal aktuálny život. Verím, viem, že každý prsteň príde v ten pravý čas. Lebo taký je môj život. Plný tých malých okrúhlych zázrakov, čo odrážajú slnečné lúče a hrejú ma pri srdci.