19.12 2013 (Štvrtok), 13:18
Miesto: Rýchlik R607

O sklamaní, že snehová prikrývka je nehomogénna a o tom, čo človek uvidí
keď sa pozrie počas cesty z okna:
13:15 Sňeh!
13:20 Nesňeh...zelená, zle zelená. Tráva (v diaľke sňeh)

13:22 Dámy a páni, nasleduje železničná stanica Trenčín, s pravidelným príchodom trinásť hodín a     dvadsaťdva minút (nemešká)

Asi idem spať....

13:44 Zelené sú už aj elektrické stĺpy. Výzdoby na domoch sú slabé (Vianoce). Ľudia hecnite sa!

14:06 Vidím Váh. Najprv sa čudujem, že prečo nie je zamrznutý. Potom mi dochádza, že voda môže aj tiecť. Je pohybe, vytvára teplo, respektíve pohyb molekúl, ktoré sa nezastavia, tým pádov voda nezmrzne. Neviem, asi tak niejako. Goodbye Titanik.Z fyziky som mala aj štvorku. Baby, baby I´ve been loosin sleep dreamin bout the things that we should be...alebo tak niejako (One Republic). PS: Sme v Považskej Bystrici

14:30  Sňah je tu zase, tentoraz ako cukroušek na vrchu....malebných vrchov!

15:00 Tunel. Veľká čierna diera, do ktorej vlak vchádza celkom pomaličky. Vzrušením funí, nevie sa dočkať. Keď je v nej (diere), pohybuje sa celkom opatrne, aby sa nikomu neublížilo. Potom začne zrýchľovať až dosiahne vytúžený cieľ. A vlak aj tunel idú ďalej svojou cestou. Respektíve, tunel rozkročený stojí a čaká na ďalší vlak.

15:23  Nasledujú Kraľovany.


KONIEC ZÁPISKOV (nechcelo sa mi ďalej vymýšľať anekdoty.