Nové chuťové dobrodružstvá a koniec predsudkom.

Musím uznať, že pred touto skúsenosťou som bola veľmi konzervatívna a neznášala som zeleninu. Prišla som do indickej rodiny žijúcej v Anglicku. Ich zvyky, jedlo, vône, jednoducho všetko bolo diametrálne odlišné od toho, čo som poznala. Keďže moje vlastné imanie bolo mizivé, nemohla som si dovoliť stravovať sa v reštauráciách, tak som si musela zvyknúť na vegetariánsku orientálnu stravu a môj žalúdok aj oči zo začiatku agresívne odporovali. Po pár dňoch prišiel pud sebazáchovy, nemôžem tu predsa umrieť hladom. Nakúpila som si pár potravín zo supermarketu, ktoré pripomínali tie slovenské, ale nestačilo to na kompletné vyžitie. Tak som sa naučila jesť zeleninu s ryžou, takmer vždy neznesiteľne pikantnou a všetky ostatné mňamky, ktoré indická kuchyňa ponúka. Hlavne prvé dni ma trápili silné nevoľnosti, ale potom ,na moje počudovanie, si chuťové bunky zvykli. Keď som dnes pri večeri zbadala na tanieri niečo zelené, čo chutilo a vyzeralo tak trochu ako huby, vyskúšala som to a dalo sa to zjesť. Na slovenskú kuchyňu a byrndzové halušky nezabudnem nikdy. Týmto chcem pozdraviť moju mamku, ktorá mi ich určite po mojom príchode pripraví J.